S nežiadúcimi reakciami na potraviny sa stretne takmer každý rodič. Niektoré prejavy sú len krátkodobé a rýchlo odznejú, iné dokážu deti trápiť dlhšie obdobie. Najčastejšie sa stretávame práve s problémami po konzumácii mlieka. Nie vždy však ide o alergiu.

Najčastejšie sa zamieňajú dva stavy – intolerancia laktózy a alergia na bielkovinu kravského mlieka (BKM). Hoci môžu mať podobné príznaky, ide o dve úplne odlišné diagnózy, ktoré vznikajú rozdielnym mechanizmom a vyžadujú inú liečbu.

Intolerancia laktózy: problém s trávením mliečneho cukru

Pri intolerancii laktózy nejde o alergiu, ale  o poruchu trávenia mliečneho cukru- laktózy.

Laktóza je hlavný disacharid v mlieku, ktorý sa v tenkom čreve za normálnych okolností štiepi pôsobením enzýmu laktáza na jednoduché sacharidy, galaktózu a glukózu.  Tie  sa v tenkom čreve vstrebávajú a sú zdrojom energie pre naše telo.

Ak však organizmus nemá dostatok tohto enzýmu, laktóza zostáva nestrávená a nevstrebe sa. V čreve viaže vodu, zrýchľuje peristaltiku ( pohyb čriev) a v hrubom čreve podlieha kvaseniu baktériami ( tvorba kyselín a plynov). Výsledkom sú nepríjemné tráviace ťažkosti. Jedná sa o neimunologickú príčinu.

Typickými príznakmi sú:

• hnačky
• meteorizmus a zvýšená flatulencia
• krčovité bolesti brucha
• „prelievanie“ ( žblnkotanie) v bruchu
• kyslá stolica

Tieto príznaky sa zvyčajne objavia 30 minút až 12 hodín po konzumácii mlieka a niektorých mliečnych výrobkoch.

Prečo vzniká intolerancia laktózy?

1. Vrodený ( infantilný) deficit laktázy

Ide o veľmi zriedkavú genetickú formu, pri ktorej enzým laktáza chýba už od narodenia. Problémy sa prejavujú už v novorodeneckom alebo skorom dojčenskom veku.

Dieťa býva po dojčení nepokojné, plačlivé, má nafúknuté bruško, kyslo zapáchajúce stolice a neprospieva. Stav sa nemení ani po prechode z materského mlieka na mliečnu formulu. V takýchto prípadoch sa podáva špeciálne bezlaktózové mlieko.

2. Primárny (adultný) deficit laktázy

Je najčastejšou formou intolerancie laktózy. Aktivita enzýmu laktáza prirodzene klesá od približne tretieho roku života až do dospelosti. U ľudí s genetickou predispozíciou môže byť pokles výraznejší a spôsobovať poruchy trávenia rôzneho stupňa. Tento stav sa vyskytuje približne u každého piateho človeka.

3. Sekundárny deficit laktázy

Vzniká pri poškodení sliznice tenkého čreva, napríklad po hnačkových ochoreniach, užívaní niektorých liekov alebo pri chronických ochoreniach čreva ( napr. celiakia, IBD, atď). V tomto prípade býva intolerancia laktózy dočasná. Dodržiavaním diéty, ev. vylúčením liekov, sa črevná sliznica  regeneruje a stav sa často upraví.

Ako sa intolerancia laktózy diagnostikuje?

Diagnóza sa stanovuje na základe:

• anamnézy a klinických príznakov,
• vyšetrenia pH stolice,
• záťažového dychového testu,
• prípadne genetického vyšetrenia.

Liečba intolerancie laktózy

Dobrou správou je, že pri intolerancii laktózy väčšinou nie je potrebné úplne vylúčiť mlieko zo stravy.

Tolerancia laktózy je individuálna.

Pri vrodenom type sa prísne vyhýbame aj nízkym dávkam laktózy. Celoživotne sú indikované bezlaktózové mliečne produkty a potraviny.

Pri adultnom type je tolerancia laktózy individuálna. Najčastejšie pacienti zle znášajú klasické mlieko, ktoré nahrádzajú bezlaktózovým. Lepšie tolerujú jogurty, kefír, bryndzu, tvaroh, tvrdé a zrejúce syry, maslo či šľahačku. Kyslomliečne výrobky obsahujú menej laktózy a tuk v niektorých mliečnych  produktoch spomaľuje trávenie, čo uľahčuje štiepenie laktózy pri nižšej aktivite enzýmu laktáza.

Pri sekundárnom deficite laktázy sú pacienti na prísnej bezlaktózovej strave len dočasne. Po obnovení sliznice tenkého čreva opäť začíname postupne zaťažovať tráviaci trakt laktózou.

Pomôcť tiež môžu aj probiotiká, výživové doplnky s obsahom laktázy, ale aj konzumácia mlieka spolu s jedlom ( napr. guličky v mlieku) alebo ako prídavok vo varenej strave.

Alergia na bielkovinu kravského mlieka: keď reaguje imunitný systém

Na rozdiel od intolerancie laktózy je alergia na bielkovinu kravského mlieka imunologickou reakciou. Organizmus reaguje tvorbou protilátok proti mliečnym bielkovinám. Ide o najčastejšiu potravinovú alergiu u detí v prvom roku života a postihuje približne 5 – 7 % detí.

Mlieko obsahuje stovky bielkovín, ktoré môžu vyvolať alergickú reakciu. Najvýznamnejším alergénom je bielkovina kazeín. Reaguje naň približne 80 % detí s alergiou na kravské mlieko. Kazeín je termostabilný a varom sa jeho vlastnosti nemenia. Vyvolá reakciu i po tepelnej úprave mlieka. Je odolný voči tráveniu. Dôležité je povedať, že kazeín sa pridáva i do potravín nemliečneho charakteru ako stabilizátor ( napr. chipsy) a ich konzumácia môže vyvolať taktiež alergickú reakciu. Alergia na kazeín má horšiu prognózu, zväčša spôsobuje celoživotnú alergiu. Len u 60 % prípadov môže  vymiznúť do do troch rokov.  

Ďalšou skupinou sú srvátkové proteíny – α-laktoglobulín a β-laktoglobulín. Najsilnejším alergénom je β-laktoglobulín. Je termolabilný a po tepelnom spracovaní môže byť lepšie tolerovaný. Jeho nevýhodou je, že prechádza do materského mlieka dojčiacej matky, čo u plne dojčených detí môže spôsobiť alergickú reakciu bez toho, aby mlieko priamo ochutnali. Až u 90 – 95 % detí alergia na srvátkové bielkoviny postupne vymizne.

Príznaky môžu byť rôznorodé. Niektoré príznaky sú podobné s príznakmi intolerancie laktózy, t. j. tráviace ťažkosti, ako sú hnačka alebo zápcha, reflux, bolesti brucha, neprospievanie. Veľmi často sa však prejavuje inými ťažkosťami, ako sú kožné a respiračné príznaky, či už je to  atopický ekzém, žíhľavka, prejavy alergickej nádchy, astmy. Obozretní musíme byť i pri chudokrvnosti, či poruchách rastu. Zaujímavosťou je, že reakcia môže vzniknúť aj pri vdýchnutí mliečnych proteínov pri varení.

Ako sa alergia diagnostikuje?

Diagnostika zahŕňa podrobnú anamnézu, prítomnosť klinických príznakov, vyšetrenie hladiny špecifických IgE protilátok na kazeín a srvátkové proteíny, či kožné testy. Najspoľahlivejším testom je práve expozičný test, ktorý sa musí vykonávať v nemocnici pod dohľadom zdravotníkov. Dôležité je poznamenať, že pozitívny krvný test bez klinických príznakov automaticky neznamená alergiu.

Liečba alergie na bielkovinu kravského mlieka

Úplne vylúčenie mlieka a mliečnyh výrobkov je jedinou účinnou liečbou pri potvrdenej alergii na BKM.  

U plne dojčených detí musí prejsť na eliminačnú diétu dojčiaca mamička, pretože bielkovina kravského mlieka prechádza do materského mlieka.

U nedojčených detí nastavených na umelú mliečnu formulu alebo u dojčených detí, ktorých dojčiaca matka nemôže držať eliminačnú diétu, sú k dispozícii hydrolyzované mlieka, kde je bielkovina kravského  mlieka upravená (naštiepená). Tieto mlieka toleruje skoro 90 % dojčiat s alergiou na bielkovinu kravského mlieka. Pri ťažkých formách alergie sú nastavené na špeciálne  tzv. aminokyselinové formuly. Alergia na bielkovinu kravského mlieka nemusí byť vždy na celý život.

Dobrou správou je, že väčšina detí si časom vytvorí toleranciu a k mliečnym výrobkom sa môže neskôr postupne vrátiť.

Na záver:

Hoci sa intolerancia laktózy a alergia na bielkovinu kravského mlieka často zamieňajú, ide o dve odlišné diagnózy s rozdielnou príčinou aj liečbou. Pri podozrení na problém s mliekom je dôležité určiť správnu diagnózu, aby sa dieťa nastavilo na správnu diétu bez zbytočných obmedzení.

Ak máte pochybnosti, vždy je vhodné poradiť sa s pediatrom alebo detským gastroenterológom.